Cesta za snom pani Lucky – po troch rokoch opäť doma

28.09.2026

Niekedy človek netúži po ničom veľkom. Túži sa vrátiť domov. Otvoriť dvere do svojho bytu, byť opäť medzi svojimi blízkymi a zahľadieť sa na miesta, ktoré boli celé roky súčasťou jeho života.

Taký bol aj sen 47-ročnej pani Lucky, ktorá strávila posledné tri roky v nemocničnom prostredí. Jej veľkým prianím bolo na chvíľu nemocnicu opustiť a vrátiť sa tam, kde kedysi žila – domov do Tatranskej Lomnice.

A tak sa začala ďalšia Cesta za snom.

Ráno sme Lucku vyzdvihli v nemocnici v Levoči. Po celý deň ju sprevádzala jej mama – človek, ktorý svojej dcére rozumie azda najlepšie zo všetkých. Lucka nerozpráva, a preto jej mama dokáže porozumieť tomu, čo chce povedať, aj odčítaním slov z jej pier.

Po troch rokoch opäť doma

Prvé kroky našej cesty smerovali do Luckinho bytu v Tatranskej Lomnici. Po troch rokoch strávených v nemocnici sa opäť ocitla medzi svojimi vecami, spomienkami a všetkým tým, čo kedysi tvorilo jej každodenný život.

Jedným z najsilnejších okamihov bol pohľad z balkóna jej bytu. Na Lucke bolo vidieť, ako veľmi ju návrat domov zasiahol.

Jej mama jej ukazovala kvety na balkóne, o ktoré sa počas jej neprítomnosti stará. Možno obyčajná chvíľa, no v tej chvíli v sebe niesla oveľa viac – kúsok domova, ktorý na Lucku celé tie roky čakal.

V byte sme preto nezostali dlho. Bolo cítiť, že návrat na miesto plné spomienok je pre Lucku nielen krásny, ale aj veľmi emotívny.

Niekedy totiž návrat domov prináša radosť aj smútok zároveň.

Prekvapenie od rodiny a priateľov

Z domova pokračovala naša cesta ďalej. Lucka však netušila, že jej rodina a priatelia pre ňu pripravili prekvapenie. Na chate uprostred tatranskej prírody na ňu čakali ľudia, ktorí sú súčasťou jej života a ktorí chceli tento výnimočný deň prežiť spolu s ňou.

Po dlhom čase sa tak Lucka ocitla medzi svojimi blízkymi.

Spoločne strávený čas, úsmevy, objatia a radosť zo stretnutia vytvorili chvíle, pri ktorých nebolo dôležité, koľko slov zaznelo. Dôležité bolo, že boli opäť spolu. Hory, ktoré boli vždy súčasťou jej života

Lucka vyštudovala divadelnú scenáristku na VŠMU a veľkú časť svojho života prežila v Tatranskej Lomnici. Hory preto pre ňu nikdy neboli iba miestom na výlet. Boli súčasťou jej života a domova. Trávila v nich veľa času a viažu sa k nim mnohé z jej spomienok.

Preto sme si na záver jej Cesty za snom želali ešte jedno – aby sa na ne mohla opäť pozrieť. A tak sa Lucka po troch rokoch strávených v nemocnici znovu zahľadela na tatranské hory, pod ktorými žila a ktoré mala celý život tak rada.

Bol to deň návratov. K vlastnému domovu, k ľuďom, ktorých má rada, aj k miestam, ktoré boli súčasťou jej života. Možno nedokážeme zmeniť to, čím si človek prechádza. Môžeme mu však pomôcť vrátiť sa aspoň na chvíľu tam, kde zostala časť jeho života. Domov. Medzi svojich ľudí. Pod svoje hory. A práve tam viedla Luckina Cesta za snom.

Ďakujeme, že ste boli súčasťou Luckinej Cesty za snom

Splnenie každého sna je výsledkom spolupráce ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť a pridať k nemu kúsok zo seba. Aj Luckina Cesta za snom mohla vzniknúť vďaka ľuďom a partnerom, ktorí nám podali pomocnú ruku.

Osobitné poďakovanie patrí spoločnosti NOPE, a. s., ktorá neváhala podporiť práve Luckin sen. Veľmi si vážime dôveru, s ktorou sa rozhodla stáť pri tomto konkrétnom príbehu a pomohla nám premeniť Luckino prianie na skutočnosť.

Ďakujeme Hotelu Metropol v Spišskej Novej Vsi, ktorý nášmu tímu poskytol ubytovanie a stravu deň pred plnením sna. Keďže sme museli prekonať stovky kilometrov a na druhý deň nás čakal náročný deň, bolo pre nás veľmi dôležité byť oddýchnutí a pripravení venovať Lucke celý deň naplno. Ďakujeme za ústretovosť a zázemie, vďaka ktorému sme mohli ráno vyraziť za Luckou s energiou potrebnou na splnenie jej sna.

Veľké poďakovanie patrí MUDr. Denysovi Poliakovovi, primárovi Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny a Oddelenia dlhodobej intenzívnej starostlivosti Nemocnice AGEL Levoča, ktorý nám bol pri príprave aj samotnej realizácii Luckinho sna nesmierne nápomocný.

Rovnako ďakujeme celému zdravotníckemu personálu, s ktorým sme sa stretli. Ich ochota, úsmev, ľudskosť a spôsob, akým k Lucke pristupovali, v nás zanechali veľmi silný dojem. Bolo cítiť, že svoju prácu vykonávajú nielen profesionálne, ale predovšetkým srdcom. Ďakujeme za starostlivosť, ústretovosť a za všetko, čo každý deň robíte pre ľudí, ktorí vás potrebujú.

Ďakujeme Ivetke Bohušovej za nádherné a srdečné prijatie na chate pod horami v Tatranskej Lomnici, kde sa Lucka mohla stretnúť so svojou rodinou a priateľmi. Ďakujeme za pripravené občerstvenie, pohostinnosť a najmä za atmosféru, vďaka ktorej sa všetci cítili vítaní.

Ďakujeme každému, kto nám pomohol vytvoriť deň, počas ktorého sa Lucka po troch rokoch mohla vrátiť domov, stretnúť sa so svojimi blízkymi a opäť sa zahľadieť na svoje milované hory.

Aj vďaka vám mohla Luckina Cesta za snom viesť presne tam, kam si želala.

Video