Posledná rozlúčka s Františkom
Sú ľudia, ktorých stretneme len na krátky čas, no napriek tomu v nás zanechajú stopu navždy.
František bol jedným z nich.
Muž s dobrým srdcom, pokornou dušou a očami, v ktorých sa aj napriek bolesti stále ukrýval pokoj. Celý život poctivo pracoval, pomáhal druhým a svoju prácu robil s láskou a precíznosťou. Nikdy nepotreboval veľké veci. Stačili mu tie obyčajné.
Keď sme sa dozvedeli o jeho sne, nešlo o nič výnimočné. Nechcel cestovať po svete. Nechcel bohatstvo ani slávu.
Chcel ešte raz sedieť pri vode s rybárskym prútom v rukách.
Ešte raz počuť ticho jazera.
Ešte raz sledovať hladinu vody.
Ešte raz byť tým rybárom, ktorým bol celý život.
A podarilo sa.
V ten deň sme nevideli pacienta bojujúceho s rakovinou. Videli sme človeka, ktorý bol šťastný. Človeka, ktorému sa na chvíľu vrátil kus života, ktorý mu choroba vzala.
Dnes sme sa dozvedeli, že František svoju poslednú životnú cestu už dokončil.
O to viac sme vďační, že sme mohli byť súčasťou tej jeho cesty za snom.
Ďakujeme za tvoj úsmev.
Ďakujeme za tvoju pokoru.
Ďakujeme za pripomenutie, že najväčšie sny bývajú často tie najjednoduchšie.
František, veríme, že dnes už sedíš pri tom najpokojnejšom jazere, kde nie je bolesť, strach ani utrpenie. Len pokoj.
Odpočívaj v pokoji.
Nikdy nezabudneme.
Tím Cesta za snom


